escagot

Mám hlavu plnú zlých vecí a z toho vyplýva moj blbý pocit a horšia nálada. Tie zlé veci, to mám na mysli školu, tá tentoraz spravila zo mňa beznádejného človeka so zlou náladou. Nadelili nám toľko práce, toľko zadaní, že keby mal aj víkend 4 dni, aj tak by som to nestihol všetko spraviť.  Áno, bol som upozornený, že druhý ročník bude riadny zaberák, ale nečakal som, že to začne už  v treťom týždni.

Je toho na moju hlavu už teraz veľa, som nepríjemný k svojmu okoliu, k svojim rodičom, kamarátom, čo ma veľmi mrzí.

Ja si vždy pred začiatkom víkendu naplánujem predbežne v hlave, že čo asi by som chcel stihnúť, čo si rozmiestnim na ktorý deň, len akosi vždy pozabudnem, že treba aj spávať, jesť a aj relaxovať. Keby som vedel robiť vkuse, len s malými prestávkami, bolo by to vychádzalo. Ale takto, keď som len obyčajný človek, tak to nevychádza podľa predstáv. Ale už som sa s tým zmieril a doteraz mi všetko ako tak vyšlo.

Len momentálne som v stiuácii o niečo horšej. Ale to je jedno, už nebudem tým zaťažovať nikoho, ani seba. Nechám to plynúť nejak. Len sa to v mojom vnútri dosť hromadí, pekne si to tam ukladám a nechávam pre seba, a pevne verím že sa to negatívne neodzrkadlí v budúcnosti.

Štvrtok je môj posledný deň v škole v týždni a končím ho plávaním. A tento posledný štvrtok čo bol, sa toho na mňa nahromadilo až až, a tak som po plávaní mierne vybuchol, praskli mi proste nervy, konkrétne po plávaní, pretože som bol unavený z úžasnej chlórovej vody, unavený z ďaľších dvoch predchádzajúcich predmetov a nemohol som si zbaliť všetky veci do batoha.

Normálne som na chodbe  plavárne vybuchol, pretože som mal dve blbé veľké knihy, ktoré som zháňal na poslednú chvíľu, ťažký mokrý uterák a milión iných vecí, a asi desať minút som to tam balil a nakoniec mi nešiel zapnúť zips, ktorý sa potom aj tak roztvoril.

Ešte sa mi to nestalo, že by som bol až tak s nervami na krajíčku, ale tak mal som toho dosť.

A to sa nakoniec aj odzrkadlilo mojim nevrlým správním sa voči kamarátovi, ale dúfam že to pochopil a vedel o čo ide. Veď aj ja som len človek.

Čo ma ešte dosť mrzí je, že neviem poradiť a ani pomôcť. Keď je človek v zlej situácii, po zlej, negatívnej životnej skúsenosti, neviem sa asi správne zachovať a neviem povzbudiť. Veľmi rád by som pomohol, ale neviem ako, snažím sa aspoň správať čo najpriaznivejšie, len niekedy sa mi fakt nedá. Bohužiaľ v tomto nie som dobrý kamarát.  

No toľko moje momentálne pocity. Nič moc