escagot

Ako premýšľam, zamýšľam sa a aj filozofujem, ako nie je každý deň nedeľa a ako ma to dúfam čoskoro prejde.

Sestra mala prednedávnom svadbu, áno teším sa s ňou a prajem jej veľa krásnych prežitých okamihov v jej ďalšom živote. Mohla ale ešte ale dva roky s tým počkať, podľa mňa. Ale nevadí, má to za sebou a život pred sebou. Týždeň pred svadbou bol asi môj najvyťaženejší v živote, ale prežil som, síce dve rána som musel predýchavať, asi nízky tlak a vyčerpanosť, ale hrial ma pocit z toho množstva vykonanej užitočnej práce čo som spravil pre dobro veci.

Svadba prebehla bez väčších komplikácií, panovala vcelku dobrá nálada a ľudia vrátane mňa sa bavili. Určite na tom mala zásluhu naša dobrá domáca slivovica :) Aspon som prekvapil rodičov i rodinu, prvý krát videli, ako ju držím v ruke a aj pijem, ale vlastne to bolo prvý krát. Iba som si vypil, neopil som sa, asi aj preto, že mi dosť dobre sadla.Neviem či sa mi to zdá, ale na chvíľu, som sa cítil dosť uvoľnene, tak dobre. Dokonca som aj tancoval.

Okolo jednej ráno som bol už dosť vyčerpaný a do tej štvrtej, kedy sme odchádzali, som len tak prežíval. Chodil hore a dolu, diskutoval s rôznymi ľuďmi a tak.

Na druhý deň sme boli pobaliť veci čo zostali v reštaurácii, poupratovali sme doma a chvíľu relaxovali.

Na ďalší týždeň som išiel na svadbu kamarátke, resp. kamarátkinej sestre ale aj s ňou sa už dosť dlho poznám, ale veď to je jedno. A zároveň som robil aj šoféra. Tu som mal o niečo dlhšiu výdrž, ale po ceste domov zo svadby som bol rád, že som nezaspal. Prišiel som cca o pol šiestej. Zábava tu bola skvelá, ľudia rôznych vekových kategórií sa bavili bez rozdielu. Ja som bol po celý čas tak mierne v úzadí a všetko pozoroval. Asi mi chýbalo decentné povzbudenie alkoholom, aby som vkročil do tancujúceho kruhu väčšiny neznámych ľudí. Ale celkovo sa mi tam páčilo. Nevesta a aj jej rodina sú skvelí ľudia, nevestinu sestru mám veľmi rád ako kamarátku a vážim si ju. Tak ma hrial pocit, že som im mohol pomôcť aspoň s rozvážaním svadobčanov.

Na tejto svadbe nastala jedna situácia, nad ktoru premýšľam aj teraz a ktorá bola aj jedným z podnetov prečo som napísal toto tu.

Pri stole som sedel vedľa kmarátkinej krstnej, milá asi 45 ročná pani, len dosť zúfalá a nie s úplne šťastným životom. Ako sa po čase uvoľnila atmosféra, tak sa rozrozprávali aj ľudia. Prišiel som ku stolu kde sedela kamarátka aj s krstnou, tá jej krstná sa ma spýtala či si dám kávu a ja, že nie ďakujem. A kamarátka povedala hneď, že ja nepijem kávu, že skoro vôbec alkohol, nefajčím ani nenadávam. Trošku to zveličila, ale vlastne súhlasím, že sa neožieram každý víkend, nefajčím, hnusia sa mi cigarety, a ani nepoužívam tie obľúbené vybrané slovenské slová, neviem prečo, ale som tomuto faktu šťastný. Áno, toto všetko je veľmi pekné, ale práve toto pekné ma častokrát prepadne a ja upadnem do depresívnej chvíľky. Zamýšľam sa, načo mi je toto všetko dobré, načo sa snažím ako pako, keď aj tak boli, sú a aj s najväčšou pravdepodobnosťou budú ľudia, ktorí s veľkou obľubou zneužívajú ľudskú dobrotu. Ale ja sa budem snažiť  a žiť aj nadaľej tak ako doteraz, len s malými obmenami, na ktorých treba dlhodobejšie pracovať. 

Načo mi je tá ,,dobrota“, keď stále čakám na svoju princeznú, ale čím dlhšie čakám, tým sa mi to zdá nereálnejšie. Určite je to aj vplyvom okolia, ale zatiaľ neprepadám do zlého psychického stavu. A ani neprepadnem, len nedá mi nezastaviť sa pritom.

K depresii mi určite napomáha aj jeden zdravotný problém, ale už aj pri pomyslení na to mi je zle, nie ešte pri písaní.Tak to nechám tak zatiaľ, možno neskôr.

No to bolo v podstate krátke chaosné zosumarizovanie mojich myšlienok, no nie všetkých, to by sa asi ani nedalo.

Vďaka za prečítanie, majte sa