escagot

Chodím na vysokú, áno, som jeden z mnohých študentov, ktorí sa trápia v našom úžasnom slovenskom školstve. A práve dnes nám začalo skúškové obdobie. Pre mňa obzvlášť stresujúce, aj keď by som to najradšej bral na ľahkú váhu, ale moje psychika mi to nedovolí. Čo už, možno ma to časom prejde. No a dnes, hneď prvý deň skúškového, som si naplánoval skúšku z matematiky. Je všeobecne známe, že prvé termíny bývajú o niečo lahšie, aspoň u nás, neviem ako na ostatných školách. No tak som sa dnes ráno nahodil do obleku a s bolesťami v bruchu vybral do školy. Pred aulou samozrejme už stálo milión ľudí, ktorí boli strašne netrpezliví, nevediac ako dopadnú na dnešnej matike. Ja som si sadol do predposlednej lavice aj so spolužiakom, vypočuli si ,,veľmi" potrebné organizačné pokyny a začali písať.Počas písania som pozoroval reakcie ľudí okolo seba, ktoré ma mierne deprimovali, ale nedal som sa vyviesť z miery.Dve hodiny, ktoré sme mali na písomku boli až, až, a tak som odišiel z auly o niečo skôr so zmiešanými pocitmi. Skúšajúca nám oznámila, že výsledky nevie presne kedy budú, ale že všetko nám oznámi na ais- inf.systém. A tak som sa pomaly vybral domov, s bolesťami, ktoré stále neustúpili, ale dalo sa to prežiť. Po ceste som stretol kolónu policajných aút, ktoré sprevádzali transport s peniazmi. Tí mi  vôbec nedodali na zlepšení nálady, pretože neviem pochopiť, načo sa trepú štyri policajné autá, plné kukláčov s jednou dodávkou naloženou pár miliónmi korún, alebo inej meny. Ale to je jedno, len ma to strašne zožiera, tak ako vládne bavoráky. Prišiel som o chvíľu na byt, ktorý je našťastie vzdialený len pár minút od budovy školy, ktorú navštevujem. Nič som nezjedol, pretože som stále netrpezlivo čakal na výsledky, poviem pravdu nebol som si moc istý. A keď ubehlo pár hodín, pár hodín čakania v strese, ja viem moc to prežívam, ale fakt to neviem zmeniť, náhodou som klikol na internet a zbadal tam výsledky. Zamrazilo ma, otvoril som vyhodnotenú tabuľku všetkýych účastníkov, a pozrel na známky. Prešli ma všetky optimistické pocity, ktoré som nachádzal ešte niekde v mojom kúte. Skúšku písalo 64 ľudí, z toho 40 malo FX, čiže neprospelo. V rýchlosti som začal hľadať svoje identifikačné číslo, zbadal som ho a v tom momente zo mňa opadol všetok stres a zachvátil pocit šťastia. Neviete si predstaviť aký som bol šťastný, že som tú skúšku spravil. Tak to bol v krátkosti môj dnešný, v podstate úspešný, prvý skúškovy deň. Len teraz na večer ma začala hlava bolieť, asi bude pršať, ale to vôbec nevadí, tak sa majte zatiaľ.